V posledných dňoch sa mnohí z nás pripravujú na predstavenie nadchádzajúcej generácie iPhone od Apple. Možno sa to týka aj Vás, ale nezáleží na tom, či áno alebo nie. Operátori tento nový iPhone zaručene zaradia do svojej ponuky s úsmevom na tvári v nádeji, že práve s jeho pomocou Vás prinútia podpísať dvojročnú viazanosť. V minulosti v rozvinutom svete vznikol zvyk kupovať nový telefón každé dva roky, čo spôsobila práve spomínaná viazanosť, keďže na jej konci ste mohli získať nový telefón výmenou za jej predĺženie a smiešne malý mesačný poplatok. Je to však stále aktuálne? Kedy má a kedy nemá zmysel kúpiť nový telefón? Nie je lepšie ušetriť a zároveň chrániť životné prostredie?
Nejedná sa o slovenský problém. Nový telefón každé dva roky kupujú najmä na západe
Tento zvyk dvojročných viazaností vznikol západne od nás. Konkrétne v USA, kde operátori k najdrahším paušálom pridávajú telefóny v hodnote stoviek eur celkom zadarmo. Aspoň sa to tak zdá. Ceny paušálov sú totiž v zámorí tak vysoké, že telefón vo výsledku splatíte. A to hneď niekoľkokrát. Nikto snáď nečakal, že by dostal niečo, čo je propagované slovami „zadarmo“ alebo „za jedno euro“, skutočne zadarmo alebo za jedno euro.
Nemusíme ísť ani za veľkú mláku. Takéto praktiky sú rovnako populárne v Európe. Nemecko, Veľká Británia a Francúzsko sú len niektoré z krajín, kde sa tento marketingový ťah pretavil vo zvyk. A tu spočíva ten skutočný problém. Z niečoho, čo bolo vymyslené na to, aby suplementovalo príjmy operátorom, sa stala akási kultúrna záležitosť či možno až tradícia.
Je nový telefón skutočne potrebný?
Ak si už teraz pokladáte túto otázku, tak nie ste sami. Na východ od nás, s výnimkou niekoľkých krajín, by ste darmo hľadali ľudí ochotných zaviazať sa platiť zdanlivo výhodné sumy každý mesiac na najbližšie dva roky. Podľa tohto prieskumu, v Indii dokonca ľudia musia odložiť v priemere dve celé mesačné výplaty na to, aby si mohli zadovážiť aspoň najlacnejší telefón, ktorý tamojší trh ponúka.
„Narodila som sa v rozvíjajúcej sa Ázii, v regióne, kde kúpa smartphonu z finančných dôvodov nie je možná pre stovky miliónov ľudí a už vôbec si nemôžu dovoliť nový telefón každé dva roky. V Indii si priemerný človek musí odložiť dve výplaty, aby kúpil najlacnejšiu možnosť na trhu. Z môjho pohľadu sa zadováženie nového smartphonu, ktorý sa až tak oproti minulej generácii nezmenil, dá považovať za privilégium a pripomína mi globálny problém rozdielu medzi platmi na východe a západe.“
Sareena Dayaram, redaktorka pre cnet.com
Realita je teda jasná: Nový telefón každé dva roky je z globálneho hľadiska luxus a privilégium. Ako však určiť, že nový telefón potrebujete? Nie je to také ťažké. Stačí sa zamyslieť nad tým, čo Vášmu telefónu chýba. Zvažujte len parametre a funkcie, ktoré skutočne používate na dennej alebo aspoň týždennej báze. Ak Vám napríklad nefunguje fotoaparát, no počas jeho fungovania ste ho použili raz za mesiac, tak nemá zmysel kupovať nový telefón. Ušetríte financie a budete ohľaduplnejší k našej planéte. Najnovší iPhone s procesorom, ktorý je o 25% výkonnejší, asi tiež nebudete potrebovať, pokiaľ telefón používate len na telefonáty a správy.
Ekologické implikácie výroby a distribúcie smartphonov
Všetci vieme, že nový telefón má nejakú cenu. Najlepšie sme oboznámení s finančnou cenou, ktorú Vám obchodník samozrejme ešte pred kúpou oznámi. V dnešnom svete však nič nie je jednoduché a v posledných rokoch sa zavádza pojem environmentálna cena – môžete jej rozumieť ako miere, ktorou daný produkt počas výroby a distribúcie znečistil životné prostredie. A toto nebolo nikdy aktuálnejšie než je to práve dnes. Po celom svete sú dosahované nové teplotné rekordy a extrémne počasie, ako sú napríklad tornáda alebo silné búrky, sú čoraz častejšie aj u nás. Je to len zopár týždňov, čo k takémuto niečomu došlo na Morave a neskôr aj na Slovensku. Odborníci v médiách oznámili, že na podobné úkazy si budeme musieť zvyknúť a že za to môže predovšetkým globálne otepľovanie.
Ak by sme opomenuli naše lokálne klimatické podmienky, tak nesmieme zabudnúť na to, že polárne ľadovce za roztápajú, svetová biodiverzita je na tak veľkom ústupe, že sa aktuálna situácia dá považovať za ďalšie masové vymieranie, a problém s plastami je čoraz horší. Výroba telefónov a ich likvidácia nepomáhajú ani v jednom z týchto aspektov. Počas výroby sú vylučované emisie, ktoré sa podieľajú na globálnom oteplovaní, a plastové časti obalu alebo samotného telefónu sa nikdy nerozložia. Namiesto toho sa časom zmenia na mikroplasty, ktoré je ešte ťažšie odstrániť. A čo sa stane so všetkými tými telefónmi, ktoré už nikto nechce? Hovorí sa im e-waste alebo, po slovensky, elektrický odpad.
Niektorí výrobcovia sa snažia proti tomuto bojovať. Apple neslávne odobral nabíjací adaptér z balenia iPhone 12, čím zmenšil jeho rozmery a teda aj environmentálnu cenu. Toto však rozpútalo vlnu kritiky a podľa nezávislých analýz sa jedná skôr o krok do strany, než o krok vpred.
Európska únia proti tomuto bojuje. Aspoň na oko
Je tomu viac než rok, čo sme v našom magazíne informovali o novej regulácii, ktorú pripravovala EÚ. V rámci svojej Green Deal mali výrobcov prinútiť dizajnovať telefóny tak, aby sa dali ľahko opraviť a o niekoľko rokov vylepšiť. V teórii to malo byť ako akási utópia: Kúpite si vlajkovú loď za (povedzme) 1000 eur a máte ju najbližšie 4 roky, počas ktorých ste do opráv zainvestovali približne 500 eur, keďže sa Vám pokazil fotoaparát a rozbili ste si displej. Na konci štyroch rokov máte na výber medzi kúpou nového smartphonu za približne rovnakú sumu alebo si necháte ten Váš vylepšiť novým procesorom a používate ho aj naďalej. Takéto vylepšenie by v praxi ani nemuselo stáť tak veľa. Systémové aktualizácie by boli v podstate do nekonečna. Aspoň takto nejako vyzeral plán EÚ. Ušetrili by ste peniaze a aj životné prostredie.
Na tento aspekt Green Deal sa však akosi pozabudlo a aj keď je v plnom znení nereálny, tak aspoň prísľub vymeniteľnej batérie by určite pomohol. Niečo takéto by predstavovalo úplný prevrat vo svete smartphonov a určite by to pomohlo chrániť krehký ekosystém našej planéty. Len povedzte, kedy ste naposledy kúpili nový telefón len preto, lebo ten starý z nejakého dôvodu nevydržal na jedno nabitie tak dlho ako keď bol nový?
Dostali sme sa k problému, ktorý priamo súvisí s výrobcami. Softwarové obmedzenia na starších telefónoch. Možno si poviete, že sa jedná o nejakú konšpiračnú teóriu. Keď som o tom pred niekoľkými rokmi počul prvýkrát, tak som reagoval rovnako, ale je to skutočný problém a výrobcovia sa k tomu sami priznali. Najväčší škandál spôsobil Apple, keď vyšlo najavo, že batérie starších iPhonov mali softvérovo zníženú kapacitu a procesor bol obmedzený na 80% výkon. Táto kauza dostala názov Batterygate a postihnutí používatelia dostali finančnú kompenzáciu.
Kde teda končia všetky staré telefóny?
Keď si kúpite nový telefón a vyhodíte ten „starý“, viete kde skončí? Veľa ľudí si to neuvedomuje, ale recyklovateľný odpad sa zvyčajne vyváža do zahraničia. Do krajín, ako je napríklad Švédsko, kde dokážu tieto materiály bezpečne a efektívne likvidovať či znovu použiť. To predstavuje ďalšie náklady, ktoré síce spotrebiteľ nevidí, no neskôr ich zaplatí na daniach alebo iných povinných poplatkoch.
Príliš často však odpad končí na miestach, kde vôbec nemá čo robiť. Vedeli ste napríklad o tom, že na juhu Číny sa nachádza mesto Guiyu, ktoré je známe tým, že sa doň vyváža elektrický odpad? Environmentalisti ho považujú za miesto, kde je najvyššia koncentrácia toxického odpadu.
Na podobnú nôtu, Globálny E-Waste Monitor 2020, ktorý nechala vypracovať OSN, prišiel k záveru, že celosvetovo ľudia za rok 2019 vyhodili až 53.6 ton elektrického odpadu. Je to zvýšenie o až 21% oproti roku 2018. Najväčší podiel mala Ázia, ktorá vyprodukovala takmer 25 ton elektrického odpadu.
Veľa výrobcov dalo prísľub, že ich výroba bude karbónovo neutrálna behom najbližších rokov. V prípade Apple, ktorý je najväčším a najpopulárnejším výrobcom smartphonov na svete, bol stanovený cieľ byť karbónovo neutrálny do roku 2030. To je veľká vec, pretože výroba a distribúcia iPhone 12 produkuje do ovzdušia 70 kilogramov karbónu za každý kus. Podľa EPA je to rovnako veľa ako keď spálite necelé 4 litre benzínu. Nezabúdajte, že tieto telefóny kupujú stovky miliónov ľudí.
Je vlastne nový telefón skutočne nový? Problém inkrementálnych vylepšení
Ak by ste kúpili Samsung Galaxy S10 Plus v roku 2019, kedy vyšiel na trh, tak by Vás určite o rok neskôr nabádalo kúpiť si Samsung Galaxy S20, ktorý bol jeho nasledovníkom. Po krátkom prezeraní špecifikácií a možno nejakej tej recenzie by ste ale zistili, že oba telefóny sú v podstate to isté. Áno, novší model bude mať rýchlejší procesor a ponúkať vyššiu kapacitu úložiska, prípadne o niečo lepší fotoaparát, ale, odhliadajúc od environmentálnej ceny nového telefónu, je to dosť na to, aby ste sami sebe obhájili tak drahú položku?
Tento rok by ste mali druhú príležitosť kúpiť si nový telefón. Konkrétne Samsung Galaxy S21, ktorý predstavuje najmladšiu generáciu vlajkových lodí Samsungu. Stretli by ste sa však s podobnou situáciou ako minulý rok: Vylepšenia oproti dva roky starej verzii tej istej modelovej rady jednoducho nie sú dostatočné. Práve naopak, mnohé sa môžu zdať skôr ako krok späť. Medzi také sa zaradí napríklad absencia 3.5mm jacku na slúchadlá, absencia rozšíriteľnej pamäte či bezdôvodné odstránenie snímaču tepu. Tieto zmeny sa mi ako majiteľovi spomínaného Galaxy S10+ zdajú ako úplne nezmyselné, najmä keď zoberieme do úvahy to, že štartovacia cena tohto nového modelu je ešte vyššia, než bola pred 2 rokmi v prípade generácie S10.
A rovnaké emócie zažívajú aj majitelia zariadení s iOS, ktoré sú od roku 2018 (dalo by sa povedať aj od roku 2017) v podstate rovnaké. Inkrementálne vylepšenia väčšine z nás nestačia. V dobe, kedy softvérová podpora trvá 5 či viac rokov, nikto nemá dôvod kúpiť si to najnovšie a najlepšie.
Nový telefón každé dva roky sa stáva nezmyselným excesom
Nie je tomu dávno, čo nás všetkých držalo predstavenie nového iPhonu či vlajkovej lode Galaxy v napätí až do poslednej chvíle. Už tomu tak ale nie je. Najlepšou novinkou minuloročného iPhonu bolo 5G a aj keď mnohí ocenili MagSafe, nejedná sa o nič nové, pretože sa nachádzal na MacBookoch Pro už asi 15 rokov dozadu. Poslednou novinkou, ktorá nás nechala v úžase bol asi iPhone X. Apple len dobieha technické parametre, ktoré Android smartphony ponúkajú už roky, a Android sa snaží dobehnúť softvér Applu.
Vo svete, kde si viete nechať úplne nefunkčný telefón opraviť v neautorizovanom servise za zopár desiatok eur, nemá zmysel kupovať nový telefón každé dva roky. Jedná sa o luxus a prebytok, ktorý si síce môžeme dovoliť takmer všetci, no mal by nám v tom zabrániť zdravý rozum.
Najväčší pokrok sa deje na poli lacných smartphonov, ktoré získavajú funkcie, aké sme doteraz považovali za výhradu vlajkových lodí. Okrem toho by sme nemali opomenúť tzv. foldable telefóny, ktoré dostávajú veľkú pozornosť. Technológia je však v tomto ohľade ešte výrazne pozadu a jej cena, ktorá v prípade Samsungu Galaxy Z Fold 2 predstavuje 2000 dolárov a v prípade Huawei Mate X2 až 3000 dolárov, z nej robí skôr niché produkt.
Je možné, že sme dosiahli vrchol smartphonového priemyslu. Mojim cieľom nie je zhadzovať výrobcov týchto šikovných, skladných počítačov, ktorých výkon je skutočne ohromný, ale poukázať na to, že svetové preteky o najlepší smartphone spomaľujú a začínajú sa meniť na preteky o najlacnejší smartphone či o najlepší pomer ceny a výkonu. Keď budete najbližšie zvažovať nákup nového telefónu, zamyslite sa nad životným prostredím a nad tým, či to naozaj potrebujete. Poďakuje sa Vám koniec koncov aj Vaša peňaženka.