Vitajte pri štrnástom diele nášho seriálu astronómia, kde sa pravidelne dozviete všetky zaujímavé novinky z ľudského bádania vesmíru. Tento mesiac sa väčšina správ točila okolo Venuše – takmer doslova. Na Venušu totiž smerujú až 3 nové misie a zistilo sa, že k jej tektonickej a vulkanickej aktivite môže dochádzať ešte aj dnes. Okrem toho sa radosti tešia aj komerčné, „turistické“ lety do vesmíru, no niektorí vedci varujú pred vedľajšími účinkami.
Na Venušu smerujú 3 nové misie
Venuša je naša sesterská planéta. Nenechajte sa však pomýliť, zatiaľ čo je veľmi blízko a má podobné rozmery ako Zem, jej nehostinný povrch pripomína peklo. Teploty tu dosahujú približne 480 stupňov Celzia, atmosféra je plná jedovatých plynov a atmosférický tlak je rovnaký, ako keby ste boli kilometer pod hladinou oceánu na Zemi.
Vedcov zaujíma práve to, prečo sú podmienky na Venuši také extrémne. Teórií je mnoho, no bez dostatku dát len tipujeme. Tieto dáta by nám mali pomôcť získať 3 nové misie: EnVision, VERITAS a DAVINCI+. Všetky tri by mali byť spustené približne v rovnaký čas, teda na prelome ďalšieho desaťročia.
Misia EnVision, ktorú NASA vysiela v spolupráci s Európskou vesmírnou agentúrou, bude vybavená snímačmi podpovrchového členenia, radarom, rádiovým snímačom, ktorý bude mapovať gravitačné pole, a spektrometrom, ktorý sa bude zaoberať vysokým atmosférickým tlakom.
Sonda DAVINCI+ vykoná voľný pád na povrch tejto blízkej planéty a cestou bude odosielať informácie o vzorkách kyslých oblakov v jej atmosfére. Tretia sonda, VERITAS, sa bude zdržiavať na orbite a vytvárať snímky Venuše, ktoré budú neskôr podrobené detailnej analýze.
Viac informácií viete nájsť po kliknutí na názov príslušnej misie.
Na Venuši môže dochádzať k tektonickej aktivite
Pri Venuši ešte chvíľku zostaneme. Po analýze snímok z misie Magellan, ku ktorej došlo pred takmer 30 rokmi, si vedci všimli niečo, čo nečakali. Niektoré skaly vytvorené sopečnou aktivitou neniesli výrazné známky poškodenia asteroidmi. To naznačuje, že láva, ktorá ich vytvorila, ich vytvorila pomerne nedávno (rádovo desiatky miliónov rokov) a ešte ich nič nestihlo poškodiť.
So sopečnou aktivitou sa však úzko spája tektonická aktivita, ktorá je ďaleko zaujímavejšia. Nesie so sebou množstvo ďalších implikácií, no dôležité je zistiť, kedy presne ku nej dochádzalo a či ku nej nedochádza dodnes. Práve v tomto pomôžu aj sondy vyššie spomínaných misií.
Viac informácií viete nájsť tu.
Je vesmírny turizmus nebezpečný pre Zem?
Aktuálne prebiehajú vesmírne preteky v tom, kto dostane bohatých turistov čo najďalej od Zeme. Richard Branson bol prvý, komu sa niečo také podarilo, no dosiahol vzdialenosť „len“ 80 kilometrov. Jeff Bezos zašiel o pár dní o kúsok ďalej a dosiahol vzdialenosť 120 kilometrov. Elon Musk na to ide inak. Plánuje let, ktorý netrvá zopár minút, ale až 4 dni. Malo by k nemu dôjsť ešte v priebehu tohto roku.
Faktom však zostáva, že tieto lety produkujú neželané emisie a škodlivé látky pri vzostupe aj zostupe. Zatiaľ, čo v prípade vzostupu ide najmä o skleníkové plyny ako dôsledok propulzného systému, pri zostupe ide o vysoké teplo, ktoré generuje oxidy dusíka, ktoré dokážu poškodiť ozónovú vrstvu a menia ju a plynný kyslík.
Vedci vypočítali, že jeden let do vesmíru vyprodukuje 50krát až 100krát viac emisií na pasažiera, než diaľkové lety lietadlom. To by do budúcnosti mohlo predstavovať veľký problém.
Viac informácií a detailný prehľad všetkých škodlivých látok a procesov viete nájsť tu.