Toto je už dvanásty diel nášho seriálu o novinkách zo sveta astronómie. V tomto výročnom diele sa pozrieme na to, ako vyzerá dvojitý kvazar a spomenieme, čo sa stane s našou galaxiou o 4 miliardy rokov. Taktiež si povieme, prečo kyslík v atmosfére exoplanéty automaticky neznamená mimozemský život.
Vedci nedávno pozorovali dvojitý kvazar
Kvazary sa nachádzajú okolo supermasívnych čiernych dier v stredoch galaxií. Jedná sa o extrémne jasný objekt, ktorý je poháňaný akrečným diskom samotnej čiernej diery. Tieto objekty vznikali v rannom vesmíre a v súčasnosti je väčšina z nich relatívne nečinná. Výnimkou je dvojitý kvazar, ktorý nedávno pozorovali vedci pomocou Hubblovho teleskopu.
Čím je to ale také zaujímavé? Kvazary, ktoré sú tesne pred vzájomným pohltením, vytvoria tzv. dvojitý kvazar. Akonáhle dôjde k pohlteniu, tak vyžiaria obrovské množstvo energie vrátane veľmi silnej radiácie. Aj naša vlastná galaxia má vo svojom strede nečinný, „spiaci“ kvazar. Vzhľadom na to, že Mliečna dráha je na kolíznom kurze s galaxiou Andromeda, o približne 4 miliardy rokov ich kvazary splynú.
Výsledkom bude svetelná show, akú naša planéta ešte nezažila. Vzhľadom na našu polohu budú ľudia na Zemi môcť pozorovať objekt, ktorý je o niečo jasnejší ako Mesiac pri splne. V podstate to bude vyzerať akoby Zem obiehala okolo dvoch hviezd, keďže poloha tohto svetelného zdroja sa nebude meniť. Dlho si to však neužijú, pretože spomínaná radiácia vyhladí život v celej novovzniknutej galaxii – vedci túto budúcu galaxiu aktuálne nazývajú Milkomeda.
Kyslík neznamená život
Keď sa povie, že na nejakej planéte astronómovia našli kyslík, mnohí to vnímajú tak, že na tejto planéte musia pobehovať zelení mužíkovia. Pravdou je, že kyslík je aktuálne tým najlepším signalizátorom mimozemského života. Vzniká totiž počas fotosyntézy, ktorá vyžaduje živé organizmy.
Nedávna štúdia však poukázala na 3 situácie, v ktorých môžeme nájsť kyslík aj v atmosfére planét bez akejkoľvek známky života. V prvej situácii sa jedná o planéty, ktorých povrch je tvorený takmer len oceánmi a ktoré majú na povrchu aspoň 50krát väčší objem vody ako Zem. Táto voda by bola tak ťažká, že by na planétu pôsobila ohromným tlakom. Ten by zabraňoval tektonickej aktivite, čím by zastavil vznik sopiek. To by znamenalo, že v atmosfére nenájdeme takmer žiaden oxid uhličitý, no môžeme v nej nájsť obrovské množstvo kyslíka aj bez živých organizmov.
V druhej situácii sa stretávame s opačným extrémom. Planéta, ktorej povrch tvoria predovšetkým púšte. Všetka voda sa z povrchu vyparila a v atmosfére sa rozdelila na kyslík a vodík. Vodík by vďaka svojej nízkej hmotnosti opustil atmosféru a tú teraz tvorí výhradne len kyslík.
Posledná situácia opisuje planétu, ktorá krátko po svojom vzniku prešla silným skleníkovým efektom. To spôsobí, že prchavé látky sa vyskytujú len vo vrchných vrstvách atmosféry, kde je chladnejšie a kde nedokážu pri odparovaní interagovať s kyslíkom, ktorý sa kvôli svojej hmotnosti nachádza nižšie. Aj pri takejto planéte by sme v atmosfére namerali veľké množstvo kyslíka.
Nevešajte však hlavu, táto štúdia nám v skutočnosti uľahčila hľadanie mimozemského života. Vďaka nej vieme, že musíme hľadaj aj sekundárne indikátory, ako je napríklad veľké množsto vodíka, ktorý uniká z atmosféry, predtým, ako vyhlásime, že sme našli planétu vhodnú pre mimozemský život.