Žijeme v dobe automatizácie. Naše každodenné povinnosti od nás preberajú inteligentné domácnosti, robotické vysávače a podobné vymoženosti. Čo sa stane, ak nechcete šoférovať, no nemôžete si dovoliť vodiča? Dnešná doba na cesty priniesla autá, ktoré od Vás preberajú celú škálu povinností. Na vrchole rebríčka rôznych asistentov vodiča stojí autopilot, tiež nazývaný autonómne riadenie.
Mnohí však moderným asistentom nedôverujú a svoj život by do rúk autonómneho riadenia nezverili. Nájdu sa medzi nami aj takí, ktorí tejto technológii dôverujú až príliš a neraz na to doplatia. Jedná sa o niečo, čomu by sme sa mali vyhýbať, alebo je to nevyhnutný krok vpred?
Autonómne riadenie v luxusných automobiloch
Pred rokmi sme sa s ním mohli stretnúť vo filmoch, dnes je realitou. Autonómne riadenie je už nejakú dobu v repertoári toho, čo dokáže Trieda S od Mercedesu či „sedmičkový bavorák“. Po zapnutí režimu autonómneho riadenia stačí nechať aspoň jednu ruku položenú na volante a dávať pozor na premávku. Auto sa po zadaní destinácie postará o voľbu najrýchlejšej trasy, rýchlosť jazdy, smerovky, odbáčanie aj všetko ostatné.
Je dôležité spomenúť, že táto podoba autonómneho riadenia je určená predovšetkým na diaľnice. Mercedes ani BMW nikde neuvádzajú, že sa jedná o plnohodnotný autopilot, ktorý sa postará úplne o všetko. Všetku zodpovednosť za vozidlo v tomto režime má stále vodič.
Autonómne riadenie Tesla
Práve to sa snaží zmeniť americká Tesla. Ich premisou je predávať autá budúcnosti ešte dnes. V iných odvetviach sme to už zopárkrát počuli, no málokedy sa obdobné sľuby podarí naplniť. Za touto spoločnosťou stojí aktuálne druhý najbohatší muž planéty, Elon Musk. Ten je ochotný do technologického pokroku investovať nemalé sumy a stanovuje neuveriteľne ambiciózne ciele.
Tesle sa vďaka tomu v priebehu zopár rokov podarilo vybudovať značku, ktorá ponúka najširšiu sieť elektrických nabíjacích staníc na svete a ktorá disponuje najlepšími batériami spomedzi všetkých elektromobilov. Práve to je dôvod, prečo sa v podstate predávajú samé. Ak niekto povie, že zvažuje kúpu elektromobilu, tak s vysokou pravdepodobnosťou má na mysli práve niektorý z modelov tejto značky. Ich autá sú síce športovo orientované, no to nebráni tomu, aby ponúkali najmodernejšie vymoženosti v oblasti komfortu.
Tesla a jej zavádzajúci marketing
Najviac medializovaným prvkom komfortu je autopilot. Ten prichádza v troch úrovniach: Základný autopilot, Vylepšený autopilot a Plne autonómne riadenie. Základný autopilot funkciami nestojí za zmienku, no je dôležité za pozastaviť nad jeho samotným názvom. Tesla aktuálne čelí veľkej kritike za zavádzajúci marketing. Žiadna z jeho funkcií sa totiž nedá nazvať autopilotom v pravom zmysle toho, ako tomuto slovu väčšina z nás rozumie či ako je definované. Tento názov majiteľom dodáva pocit, že vozidlo je plne autonómne, no to ani náhodou nie je pravda.
Na tento fakt nanešťastie nedávno doplatili dvaja muži v Texase, keď zapli „autopilot“ a nedávali pozor. Netrvalo dlho a auto skončilo na okraji cesty v plameňoch. Obaja muži na mieste zomreli. Elon Musk sa na Twitteri vyjadril, že spomínaný kus disponoval len základným autopilotom a majiteľ sa pri nákupe nerozhodol priplatiť si za vyššiu verziu.
Najvyššia verzia autonómneho riadenia, ktoré Tesla ponúka, sa nazýva Plne autonómne riadenie. Znovu sa však jedná o zavádzajúci marketing a veľmi rýchlo si uvedomíte, že sa ani náhodou nejedná o plnú autonómiu a dokáže prinajlepšom to, čo spomínaný Mercedes. Tesla dokonca pred viac ako rokom odobrala možnosť aktivovať tento „plnohodnotný autopilot“ v meste, pretože na niečo také nie je ani zďaleka pripravený.
Autopilot sa časom zlepší
Elektromobily vo všeobecnosti sú však známe tým, že sa dajú vylepšovať pomocou softvéru aj niekoľko rokov po kúpe. Ak si teda kúpite niektorý z elektromobilov Tesla, tak sa môžete spoľahnúť na to, že o zopár rokov bude lepší ako v deň kúpy. Prečo je tento bod dôležitý? Ak si priplatíte za najvyššiu úroveň autonómnosti, tak sa spoliehate práve na prísľub toho, že o pár rokov bude Vaše auto niečoho takého skutočne schopné.
To však nie je všetko. Aj keby bolo Vaše auto schopné jazdiť samé, bez ohľadu na výrobcu, stále nad Vami stojí platná legislatíva a realita je taká, že aktuálne zákony ani náhodou nedovoľujú, aby po ceste jazdili autá bez vodiča. Je možné, že sa to zmení, no jedná sa o proces, ktorý môže s prehľadom trvať aj desaťročia. Napríklad v USA sa podľa aktuálnych plánov bude použitie autopilota na diaľnici legalizovať až po roku 2025. Predovšetkým čakajú na to, aby technológie v praxi skutočne napĺňali sľuby výrobcov.
Skutočné autonómne vozidlo nepotrebuje vodiča
Ak sa obzriete za dopravnými nehodami, do ktorých ste sa v živote dostali, vidíte medzi nimi nejaký súvis? Pravdepodobne áno a dá sa predpokladať, že ním bude ľudská chyba. Podľa výskumu NHTSA (Americký národný úrad pre bezpečnosť cestnej premávky), až 94% nehôd spôsobí práve ľudská chyba. To znamená, že ľudia nie sú ani zďaleka takí dobrí vodiči, ako si myslíme. Mnohí argumentujú, že skúsenosti vodiča sú dôležitejšie než rýchlosť reakcie počítača, no výskum tvrdí niečo iné.
Google v posledných rokoch aktívne vyvíja a testuje vlastný softvér pre autonómne riadenie. Osadili ním SUV značky Lexus a za celú dobu prevádzky sa toto auto dostalo do 18 situácií, ktoré sa dajú považovať za nehodu. Prekvapivé však je, že žiadna z týchto situácií nebola fatálna pre posádku či samotné vozidlo (išlo skôr o „ťuknutia“) a že v každej z týchto situácií zohrával rolu najmä ľudský faktor ostatných vodičov. Zaujímavejšie však je, že tento autonómny systém sa v 29 ďalších krajných situáciách dokázal nehode vyhnúť. Tento projekt sa aktuálne nazýva Waymo a rozsah testovanie bol výrazne rozšírený, ako môžete vidieť vo videu nižšie.
Prístup Tesly je diametrálne odlišný od prístupu Googlu. Obe spoločnosti majú rovnaký cieľ, no zvolili si rozdielne cesty. Tesla svojim zákazníkom dôveruje natoľko, že im do rúk zveruje nedokončený systém. Pritom ich varuje, že zodpovednosť za vozidlo má stále vodič. Neetický marketing však v ľuďoch vzbudzuje pocit, že ich auto je akýsi futuristický systém, ktorý za nich spraví všetko.
Koho vina je to v skutočnosti? A kto robí rozhodnutia?
Aktuálne sa na otázku zodpovednosti ľahko hľadá odpoveď. Podľa legislatívy je za chybu autonómneho riadenia zodpovedný vodič. Legislatíva sa však môže časom zmeniť, čo ponúka hneď niekoľko etických dilem. Ak sa auto rozhoduje kompletne nezávisle od vodiča, je to stále jeho chyba? Nie je to chyba výrobcu alebo programátora, ktorý nastavil správanie vozidla?
Patrick Lin, ktorý pracuje v oblasti robotiky a kyberbezpečnosti na Stanfordskej univerzite v USA, pred niekoľkými rokmi predostrel zaujímavý myšlienkový experiment. Predstavte si, že ste pasažierom autonómneho vozidla na trojprúdovej diaľnici. Idete v prostrednom pruhu, napravo od Vás je motorka, naľavo od Vás je SUV a pred Vami je kamión, ktorému sa náhle odpojil náves. Keďže nestíhate zabrzdiť, vozidlo má tri možnosti: odbočiť prudko vpravo a naraziť do motorkára, čo zaistí Vašu bezpečnosť, odbočiť vľavo a naraziť do SUV, pretože tie zvyknú svojim pasažierom poskytnúť najvyššiu bezpečnosť, alebo narazíte do návesu, čím neohrozíte nikoho okrem seba.
V prípade, že by ste boli vodičom bežného vozidla, ktorákoľvek možnosť je akceptovateľná. Vodič totiž reaguje na situáciu okolo neho. Akonáhle toto bremeno prenesiete na autonómne vozidlo, tak sa toto vozidlo musí rozhodnúť. Nejedná sa už o panickú reakciu ale o vypočítaný krok, za ktorý musí niekto niesť zodpovednosť.
Chcete, aby za Vás rozhodoval niekto iný?
Najviac strašidelná je myšlienka, že v takejto krízovej situácií za Vás bude rozhodovať niekto, koho ste nikdy nevideli a o kom možno ani nič neviete. O kom je reč? Vlastne ani neviem. Stále sme totiž nezistili, kto tieto rozhodnutia urobí. Bude to vláda, automobilka, programátor či niekto úplne iný?
Tento ďalší myšlienkový experiment je ešte o niečo komplikovanejší. Predstavte si rovnakú situáciu, no po Vašej ľavici je namiesto SUV ďalší motorkár. Tento však nemá helmu, zatiaľ čo ten napravo ju má. Zdanlivo je logickejšie zvoliť náraz do toho, ktorý helmu má, a minimalizovať riziko, no to by zvýhodnilo niekoho, kto nerešpektuje pravidlá cestnej premávky. Na druhú stranu náraz do toho, ktorý helmu nemá, je takmer určite rozsudok smrti, o ktorom by za žiadnych okolností nemal rozhodovať počítač.
Čo keby na cestách boli len autonómne vozidlá?
Možno mávnete rukou a poviete, že budúcnosť, v ktorej sú na cestách len autonómne vozidlá, je nenaplniteľná utópia. Ak však uvažujeme o týchto futuristických technológiách, je dôležité spomenúť ich silné stránky. Vzájomná komunikácia autonómnych vozidiel je jednoznačne tou najsilnejšou. Ak sa vrátime k predchádzajúcej situácii a nahradíme každé vozidlo v danom úseku jeho autonómnym ekvivalentom, tak sa všetko zmení. Vozidlo po vašej ľavici by totiž mohlo urgentne zrýchliť a tým pre Vás vytvoriť priestor. Čo je ešte lepšie, ak by kamión okolitým autám povedal, že náves sa odpojil, dokázali by reagovať takmer okamžite na rozdiel od človeka, ktorého reakčná doba môže byť ovplyvnená hneď niekoľkými faktormi.
Záver
Autonómne vozidlá sú na vzostupe či sa nám to páči alebo nie. Každým rokom ich počet na cestách stúpa a pravdepodobne to tak bude pokračovať aj naďalej. Výrobcovia sa však musia chopiť zodpovednosti a otvorene zákazníkom demonštrovať možnosti daného automobilu bez akéhokoľvek prikrášlenia. Vďaka tomu sa nám počas postupného adaptovania tejto technológie podarí predísť veľkému počtu nešťastí.
Ďalším hráčom je legislatíva. Tá musí byť adaptívna a schopná prispôsobiť sa premenlivej technológii, ktorá má potenciál zásadne zmeniť dopravný priemysel. Tiež by sme mali otvorene viesť debatu o tom, kto, ak niekto, je zodpovedný za prípadné zlyhanie týchto systémov.