Budeme žiť na Marse? Ako a kedy

Červená planéta je predmetom debát už veľmi dlho, no debaty ohľadom jej kolonizácie naberajú v posledných rokoch na obrátkach.

Vesmír bol predmetom bádania už v staroveku. Sú to práve však posledné storočia či desaťročia, kedy vidíme najväčší pokrok v jeho poznaní. Zo začiatku bola naša pozornosť upriamená na Mesiac a hviezdy. Dennej oblohe dominovalo Slnko. Trvalo veľmi dlhú dobu, kým sme začali veciam rozumieť v širšom kontexte a definovali sme pojmy, ako Slnečná sústava a neskôr Mliečna dráha či galaxia Andromeda. My sa však v súčasnosti vraciame k výrazne bližším objektom. V minulom storočí sme dobili Mesiac a momentálne je zrak ľudstva upriamený na Mars. Malú červenú planétu. Budeme žiť na Marse?

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt mars
Zdroj: Pixabay

Teraformácia

Teraformácia je dnes viac sci-fi, ako realita. Je to však vec, ku ktorej sa vyjadrujú najväčšie osobnosti na poli astrofyziky, astrobiológie či komerčnej kozmonautiky. Čo to teda je? Jedná sa o pojem opisujúci úpravu planéty tak, aby disponovala podobnými podmienkami pre život ako má Zem.

Jedny z najväčších vesmírnych organizácii našej generácie otvorene hovoria o možnostiach a predstavách, ako by takýto proces mohol (či ako bude) vyzerať. Niektorí sú konzervatívni a metodickí, iní by najradšej všetko dokončili ešte dnes. Čo nás dostane ďalej? Skepticizmus alebo ľudská fascinácia a vášeň pre poznanie?

Atmosféra Marsu

Mars je planéta relatívne podobná Zemi vo svojej polohe voči Slnku. Nachádza sa na okraji pásma vhodného pre život. Okrem toho má atmosféru tvorenú najmä oxidom uhličitým – nenechajte sa však oklamať, táto atmosféra je až žalostne riedka. Nedostatočná hustota atmosféry spôsobuje to, že svetlo odrazené od povrchu ide naspäť do vesmíru a nedochádza k skleníkovému efektu.

Laik by možno povedal, že to je predsa dobre. Na Zemi je skleníkový efekt problém a to, že na Marse k nemu nedochádza, je len plus. Avšak Mars má teplotu na povrchu v priemere -62 °C, takže trocha skleníkového efektu by ho zohriala a neuškodila by mu.

Druhým nedostatkom spôsobeným atmosférou je tlak. Na Marse oproti Zemi nie je takmer žiaden atmosférický tlak.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt mars atmosphere
Vizualizácia úniku vodnej pary z povrchu Marsu. | Zdroj: Flicker.com

Radiácia

Okrem toho, že by hustejšia atmosféra zohriala túto červenú planétu a zvýšila by potrebný tlak, pomohla by aj s jej ďalším problémom: radiáciou. Pre absenciu ozónovej (či hocijakej inej atmosférickej) vrstvy, ako má Zem, nestojí radiácii nič v ceste.

Cieľ teraformácie

Z toho, čo sme si zatiaľ povedali, je jasné, že v súčasnosti na Marse ľudia dlhodobo nevydržia. Určite nie bez hustejšej atmosféry. Trochu ambicióznejší cieľ by bol dýchateľný vzduch. Ak však chceme byť utopický, tak ani čerstvá pitná voda by nebola na škodu. Na mnohé z týchto cieľov už majú vedci a vizionári hypotetické riešenia. Mierne povedané, väčšina z nich znie šialene. Ľudstvo s niečím takýmto nemá žiadne skúsenosti a všetko, čo urobíme, nám poskytne kvantá poznatkov.

Plán A, plán B, plán C, a tak ďalej…

Robert Zubrin a Chris McKay spracovali pred takmer tridsiatimi rokmi analýzu teórií týkajúcich sa teraformácie Marsu. Štúdia pojednáva o teóriách, ktoré znejú ako zo sci-fi filmu.

Najreálnejšou je navádzanie asteroidov bohatých na amoniak na kolízny kurz s Marsom. Tieto nárazy by mali pomôcť uvoľniť amoniak do atmosféry. Pointa je v tom, že amoniak je veľmi silný skleníkový plyn.

Ďalej hovorili o teórii, podľa ktorej by mali pomôcť planétu zohriať obrovské zrkadlá obiehajúce okolo planéty a otočené smerom k povrchu. Myšlienka je taká, že od povrchu odrazené svetlo pošlú späť na Mars a časom planétu zohrejú na vyhovujúcu teplotu.

Treťou zaujímavou teóriou je stavba továrne na oxid uhličitý. Na Marse. Necháme Vás to vstrebať.

SpaceX a Elon Musk hovoria, že budeme žiť na Marse ešte pred rokom 2030

Postoj miliardára Elona Muska je jednoduchý: poslať jadrové rakety na póly Marsu a dúfať, že ich zohrejú dostatočne na to, aby sa uvoľnila voda. „Vedľajším“ produktom výbuchu by mal byť oxid uhličitý. Elon sa dokonca rozhodol monetizovať tento populárny plán, takže si od SpaceX môžete zakúpiť tričko s výstižným nápisom „Nuke Mars“. Musk sa viackrát vyjadril, že už v nasledujúcej dekáde by chcel dobyť červenú planétu.

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt elon musk
Elon Musk | Zdroj: Wikimedia Commons

Konzervatívny pohľad úradu NASA

Konzervatívny pohľad na celú situáciu ohľadom teraformácie Marsu reprezentuje NASA. Výraz „konzervatívny“ by sa možno dal nahradiť slovom triezvy. NASA opakovane túto problematiku preštudovala a vyhodnotili, že v súčasnosti by sa nemalo jednať o ich prioritu. Hovorkyňa Kathryn Hambleton v mene úradu povedala: „NASA momentálne neplánuje žiadne aktivity priamo súvisiace s teraformáciou Marsu.“

Na základe jednej ich štúdie je tento postoj opodstatnený: „Výsledky indikujú, že teraformácia Marsu so súčasnou technológiou nie je možná.“ Podľa tejto štúdie sú všetky vyššie spomenuté nápady nerealizovateľné.

Problémy so súčasnými riešeniami

Podľa slov Aristotela, žiaden veľký génius neexistoval bez toho, aby ho niekto považoval za blázna. Súčasné „riešenia“ určite spĺňajú druhý parameter – bláznovstvo –, no zoznam otázok je dlhší ako zoznam odpovedí.

Ako by sme dokázali navádzať asteroidy kam chceme? Ako dostaneme na obežnú dráhu Marsu obrovské zrkadlá? Ako postavíme továreň, keď sa nám doteraz na Marse (ani v simulovaných podmienkach) nepodarilo poriadne postaviť prvý stan? Čo ak plyny a kvapaliny po jadrovom výbuchu znovu stuhnú skôr, než čakáme?

Mali by sme vôbec teraformovať Mars?

Budeme žiť na Marse? Aj keby sa nám všetko podarí bez problémov tak, ako je vyššie spomenuté, Mars by dosiahol len 7% atmosférického tlaku Zeme. To spôsobuje jeho veľkosť a množstvo ďalších parametrov. Ďalej je tu otázka toho, či je to vôbec správna cesta. Mimo etickej problematiky sa naskytuje niečo, čo ešte viac bije do očí: Ak by sme aj mali kapacitu teraformovať inú planétu, nemali by sme najskôr vyriešiť problémy na Zemi? Vyriešiť globálne otepľovanie a zabezpečiť ochranu našej vlastnej modrej gule? No na druhú stranu, prečo vznikol život, ak nie preto, aby skúmal prečo vznikol a okolie, v ktorom vznikol?