Astronómia #15: Cyklický model vesmíru a cesta do stredu Zeme

Toto je pätnásta inštalácia seriálu Astronómia, kde sa budeme venovať cyklickému modelu vesmíru, klimatickej zmene a zvláštnej vlastnosti jadra Zeme.

Vitajte pri pätnástom pokračovaní nášho mesačného seriálu Astronómia, kde sa venujeme najzásadnejším novinkám zo sveta astronómie a astrofyziky za uplynulý mesiac. August so sebou priniesol nové informácie o nerovnomernom rozpínaní jadra Zeme a o klimatickej zmene. Okrem toho sa pozrieme aj na to, ako vyzerá cyklický model vesmíru a čo by pre nás znamenal.

Cyklický model vesmíru

Možno ste už počuli o tom, že Veľký tresk nemusel byť začiatkom existenciu vesmíru. Podľa teórie cyklického vesmíru bol Veľký tresk len jeden z mnohých bodov, v ktorom vesmír dosahuje minimálnu veľkosť. Zástancovia tejto teórie tvrdia, že takéto udalosti sa opakujú každý jeden bilión rokov.

shutterstock_395839942

Táto teória implikuje, že všetko okolo nás sa jedného dňa zrúti do veľkosti jediného bodu a potom znovu rozopne do veľkosti, akú má vesmír dnes, alebo ešte väčšej. Možno je ťažké tomu uveriť, no v tejto publikácii, kde sa dočítate o všetkých detailoch tejto teórie, nájdete hneď niekoľko dôkazov, podľa ktorých je táto teória možná.

Nemusíte sa ale ničoho báť. K zrúteniu určite nedôjde skoro, keďže vesmír je starý približne 14 miliárd rokov. To znamená, že od najbližšieho zrútenia nás delí asi 986 miliárd rokov.

Jadro Zeme sa nerozpína rovnomerne

Astronómia sa nezaoberá len vzdialeným vesmírom, ale aj našou domovskou planétou. Vedci už pomerne dávno zistili, že naše jadro sa rozpína asi o milimeter ročne. Toto je spôsobené opakovaním stuhnutím a roztopením kovov, ktoré sa v ňom nachádzajú.

shutterstock_380254093

Nová štúdia však ukazuje, že naše jadro sa na jednej strane rozpína viac ako kdekoľvek inde. Nikto však nevie prečo a vedci pracujú na tom, aby našli vysvetlenie. Zaujímavé však je, že tento asymetrický rast zemského jadra pomáha „napájať“ magnetické pole okolo našej planéty. Takže aj takáto zdanlivo zanedbateľná drobnosť je dôležitá pre život. Bez magnetického poľa by totiž zaručene žiaden život na našej planéte nebol.

Viac informácii si viete prečítať priamo v spomínanej štúdii.

Zem sa nachádza v teplotnom dlhu

Možno to znie vtipne, ale krátka lekcia klimatológie a fyziky Vám z tváre Váš úsmev zotrie. Zem sa nachádza v teplotnom dlhu. Ako určite viete, Zem je zohrievaná slnečným žiarením. Toto teplo sa potom cez noc (alebo, lepšie povedané, na neosvietenej časti Zeme) vylučuje vo forme radiácie – najmä infračerveného žiarenia. Toto žiarenia opustí našu atmosféru a putuje do vesmíru. Aspoň tak by to malo byť.

Roztápajúce sa ľadové čiapočky odhaľujú tmavomodrý oceán, ktorý pohlcuje ďaleko viac žiarenia ako biely sneh či ľad. Niektoré plyny v atmosfére zadržiavajú infračervené žiarenie a odrážajú ho späť na povrch, vytvárajúc skleníkový efekt.

Nedávny report (Intergovernmental Panel on Climate Change report) vypracovaný pre Organizáciu Spojených národov (OSN) odhalil, že Zem za posledných 14 rokov prijala ešte viac tepelnej energie, než sme si doteraz mysleli.

Detailne si túto problematiku môžete naštudovať v spomínanom reporte.